Probiotiká nie sú len v jogurte

Masticha probiotika

Keď sa spomenú probiotiká, väčšina z nás si podvedome predstaví laktobacily obsiahnuté najmä v kyslomliečnych produktoch. Hoci najznámejšími kultúrami, ktoré napomáhajú správnemu fungovaniu ľudského tráviaceho traktu sú práve tieto baktérie, zďaleka nie sú jedinými. Napokon nie všetky probiotické kultúry patria medzi baktérie. Počuli ste už niekedy o probiotickej kvasinke?

Čaro náhody

Saccharomyces boulardii je kvasinka pochádzajúca z tropického prostredia juhovýchodnej Ázie. Prvýkrát ju izoloval v dvadsiatych rokoch minulého storočia francúzsky vedec Henri Boulard z plodov liči – dvojslivky čínskej a mangostany lahodnej. Boulard cestoval na východ s cieľom hľadať nové organizmy, ktoré by bolo možné využiť pri procese fermentácie. Indočínu však navštívil v čase jednej z regionálnych epidémií cholery, čo ho náhodou – ako už mnohokrát v histórii vedy – doviedlo k jedinečnému objavu. Všimol si, že domáci obyvatelia, ktorých choroba obišla, alebo mala miernejšie príznaky, pijú špeciálny čaj pripravený z vonkajšej šupky týchto exotických druhov ovocia. Z nich sa mu následne podarilo extrahovať organizmus zodpovedný za pozitívne liečebné efekty, ktorý bol neskôr nazvaný podľa objaviteľovho mena Saccharomyces boulardii. Patent na jeho využitie kúpili v roku 1947 laboratóriá Biocodex, ktoré ďalej pokračovali s výskumom kvasinky samotnej i s protokolmi na jej výrobu.
Názov rodu Saccharomyces je odvodený z latinizovaných slov gréckeho pôvodu, označujúcich cukor a hubu. Oveľa známejším zástupcom tohto rodu je Saccharomyces cerevisiae, druh kvasinky, využívanej ľuďmi od počiatkov civilizácie, bez ktorej by nebolo kvaseného cesta, vína ani piva. Saccharomyces cerevisiae je zároveň vynikajúco preskúmaným modelovým organizmom v biologických štúdiách.

Masticha saccharomyces boulardii

Účinný liek

Vráťme sa však k predmetu nášho záujmu, k Saccharomyces boulardii. Tá rastie pri teplote 37 stupňov celzia a je nesystémová – zostáva len v tráviacom trakte a nedostáva sa do iných častí ľudského organizmu. Na trhu sa ako probiotikum distribuuje v lyofilizovanej (mrazom sušenej dehydratovanej) forme, existujú však aj preparáty, v ktorých bola Saccharomyces boulardii sušená za tepla. Lyofilizované produkty majú voči druhej spomínanej forme viacero výhod: sú stále pri izbovej teplote a skladovateľné i použiteľné počas podstatne dlhšieho obdobia.
Jej efektivite pri liečení žalúdočných a črevných porúch bolo venovaných veľké množstvo dvojito zaslepených štúdií (takých pri ktorých ani lekár ani pacient nevie, ktorí účastníci pokusu užívajú účinnú látku a ktorí neúčinné placebo). Dokázané bolo signifikantné zlepšenie symptómov pri akútnych hnačkách rôzneho pôvodu, aj pri opakovaných infekciách spôsobených baktériou Clostridium difficile. Ako prevencia voči prvotnej nákaze Clostridium difficile sa však Saccharomyces boulardii nejaví príliš účinná. Naopak, pri prevencii relapsu Crohnovej choroby sa jej užívanie odporúča, rovnako ako pri hnačkách cestovateľov, kde bol účinok – spolu s účinkami ďalších probiotík – potvrdený napríklad štúdiami publikovanými v prácach autorov Lynneho a McFarlanda. Popisovaný je takisto pozitívny efekt pri liečbe infekcie Helicobacterom pylori.
Saccharomyces boulardii je podľa viacerých štúdií učinná aj ako prevencia hnačky spôsobenej užívaním antibiotík a to rovnako u dospelých i u detí. Pozitívny účinok tejto kvasinky u imunokompromitovaných pacientov dokázali pri 18 mesačnej štúdii vedci Saint-Marc, Blehaut, Musial a Touraine u pacientov s AIDS, ktorí pri jej dlhodobom užívaní v štádiu IV postupne mierne naberali telesnú hmotnosť, kým pacienti liečení placebom naďalej chudli.

žalúdočné vredy liečba

Mechanizmy pôsobenia

Kým pre laikov je podstatný v prvom rade účinok saccharomyces, práce a výskumy mikrobiológov smerujú do hĺbky, opisujúc podstatu efektov, z ktorých benefitujeme. Je veľmi zaujímavé sledovať mechanizmy akými Saccharomyces boulardii pomáha nášmu telu v boji proti nepriateľom: za jej efektivitou stojí celý arzenál jedinečných antipatogénnych stratégií. Za antitoxický efekt voči potenciálne veľmi nebezpečnej črevnej nákaze baktériou Clostridium difficile vďačíme enzýmu proteáza, ktorý saccharomyces vylučuje. Ten nielen degraduje klostrídiové toxíny, ale i zabraňuje ich väzbe na črevný epitel.
V prípade salmonely, či Escherichie coli je dôležitá ich adherencia k manóze (epiméru glukózy), ktorou je pokrytý povrch saccharomyces. Uvedené baktérie vďaka tomu priľnú ku kvasinke a nie k črevnej stene a bez spôsobenia väčších škôd tak opustia tráviaci trakt človeka.
Ďalšia z proteáz, ktoré Saccharomyces boulardii produkuje, dokáže významným spôsobom zamedziť dehydratácii organizmu a strate minerálov pri infekcii cholerou. Dokázané boli i protizápalové účinky saccharomyces, za ktorými stojí napríklad schopnosť znižovať sekréciu prozápalových cytokínov vylučovaných telom počas bakteriálnych črevných infekcií, benefit pre náš organizmus má však i v prípade vírusových hnačiek. Preukázaná bola takisto schopnosť Saccharomyces boulardii zvyšovať úroveň disacharidov v črevnej sliznici a podnietiť vylučovanie imunoglobulínu A v tenkom čreve a pozitívne tak vplývať na slizničnú imunitu.

žalúdočný vred príznaky

Probiotické baktérie verzus kvasinky

Dôvodov, prečo je Saccharomyces bulardii vhodné užívať pri liečbe antibiotikami je viacero. Keďže patrí medzi kvasinky, antibiotiká ju neovplyvňujú – kvasinky sú voči nim prirodzene rezistentné. Navyše odpadá aj problém prípadného prenosu génov zodpovedných za vznik rezistencie voči antibiotikám medzi bežnou flórou a patogénnymi baktériami, o ktorom sa v odbornej literatúre v poslednej dobe polemizuje. Viacerí vedeckí autori sa domnievajú, že enterokoky a laktobacily prítomné v bežnej črevnej flóre dokážu predávať spomínané gény zodpovedné za vznik rezistencie patogénnym baktériám, čím ich robia podstatne odolnejšími voči liečbe. Takýto prenos genetickej informácie medzi baktériou a kvasinkou je nemožný, čo opäť hovorí v prospech saccharomyces ako súbežne s liečbou užívaného probiotika.
Priaznivá pre človeka je i farmakokinetika Saccharomyces boulardii. Dostatočné koncentrácie v tele dosahuje do troch dní od začiatku užívania a tráviaci trakt nekolonizuje: za tri až päť dní po doužívaní už túto kvasinku v tele nenájdeme. Rýchlosť obnovy črevnej mikroflóry po infekciách či antibiotickej liečbe však podľa viacerých štúdií, napríklad vedeckých kolektívov Swidsinkiho či Barca, ovplyvňuje signifikantne.

Autor: HP

Poznámka redakcie: Probiotickú kvasinku Saccharomyces bulardii v kombinácii s Chioskou masticou nájdete v eshope mastichaterapia.sk.

Ak sa vám článok páčil, prosím zdieľajte:
Probiotiká nie sú len v jogurte

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *